lekárka to pokazila

Ako lekárka z Levoče zabila nevidiacich Ak sa samovražedné šialenstvo nespustilo doteraz, o pár rokov sa spustí. Lekárka do nás napichala injekcie, ktoré nás zničili. Osobne by som podal žalobu, ale súdy po nás vrieskajú, pričom sa stala vražda a neoprávnený zásah, hoci naozajstný súd by konal. Nevidiaci zatúžili po samostatnom živote a lekárka namiesto prirodzených testov a pravdy nás zničila. Napichala ma injekciami, ktoré mi práveže nepomáhajú v samostatnosti, ale chcú, aby som zošalel. Skrátka, dávajú ma na psychiatrie, kde ma týrajú, aby som bol hlupák ako moji kamaráti, čo sú krutí a vulgárny. Môžeme sa len domnievať, že aj oni boli samotári, stalo sa im nešťastie, ktoré lekárky zneužili a navždy ich zničili. Tak potom načo som si kupoval byt, keď podľa slov Levočskej lekárky na nič nemám právo? Ja sa budem súdiť o majetok, hoci to nebude potrebné, lebo zákony sú na mojej strane. Je zaujímavé, že učiteľka Bursová s nedorostom môžu všetko, majú všetky práva, len nás ostatných nevidiaccih ničia a okrádajú. Tu nie je dôležité slovo hlúpej lekárky, banka dala peniaze? dala? Vyplatil som ich? vyplatil. Ja nikomu byt nedám a hotovo. Keď učiteľia so strediska všetko môžu, budem si vyskakovať aj ja. Lekárka závažným spôsobom zničila životy všetkých, lebo noví nevidiaci už nebudú môcť ukázať svetu svoju úžasnosť a samosstatnosť. Noví nevidiaci aj keby peniaze mali si už nebudú môcť kúpiť byty a zase sa začnú útoky na učiteľky so strediska, čomu sa veľmi teším. To oni si ľahko predstavujú, dajme Tomášovi byt a potom ho psychiatricky zabime, aby sme ho mohli o majetok okradnúť. Zoberte takému Nedorostovi, čo sa neodvážite, ja vám majetok nedám. Kvôli lekárke sa už nikdy nedozvieme, či nevidiaci dokáže žiť sám v akomkoľvek prostredí. Pripusťme, že budú nevidiaci so zlými rodinnými pomermi ako bol môj prípad. Budú sa chcieť osamostatniť a zistia, že to nie je možné. Stane sa buď samovražda alebo krutý útok voči komusi a zase len nevidiaci budú na vine ako vždy. Viete ako mi učiteľky so strediska pomohli, jedine do hrobu. Stále ma na psychiatriách týrajú, pričom lekára nezaujímajú moje problémy ani to, čo ma trápi. Vraj jeho pískanie, ktoré mi lekárka vyvolala nezaujíma. Nepočul som, že by aj učiteľky so strediska chodili po psychiatriách. Píšem len pravdu, oni môžu všetko a my musíme len trpieť? Napokon, načo vymysleli psychiatra? vravím mu, že mám traumu so strediska, že tam sa mi ublížilo, nie on tam píše úplné hlúposti. Jeden súd som už vyhral, ale tá sudkyňa po mne strašne vrieskala, veľmi mi ubližujú a strašne ma rozbolel hrudník, aby som zinfarktoval počas pojednávania. Ja jednoducho odmietam chodiť po súdoch a úradoch a nikto ma ku tomu nebude nútiť. Aj tak ma tam iba ničia a v ničom nepomôžu. Ja mám inej roboty. Bez nejakého emočného hľadiska je to nespravodlivé, keď učiteľia so strediska môžu všetko a nám ostatným sa ubližuje. Lekári psychológovia namiesto zbierania informácií, robia všetko preto, aby noví nevidiaci nič nemohli a boli nešťastní. Teraz tu vyvstáva otázka, či nevidiaci dokážu byť samotári aj bez tej špeciálnej injekcie? Ja si myslím, že áno, ale čo ak moje nové výskumy dokážu, že nie? To ešte bude veselo. Poľahčujúcou okolnosťou pre nové generácie však bude, že takýchto žiadateľov bude našťastie málo. Bude sranda, keď sa začnú nové generácie lekárom sťažovať, že sa im to nedá. Nemyslím vlastníctvo bytu, ale myslím samostatnosť ako takú. To budú v rozmachu tie nájomné štátne byty, to by sa dalo zariadiť. Pričom tá nová osoba nebude poznať ani mňa a ani nikoho starého, takže žiadne ovplyvňovanie či zaujatosť. Môže aj taký problém vyskočiť, že nový samotár pôjde na vlastnú päsť a vyskočia panické ataky alebo niečo horšie. Bude sa odvolávať na vidiacich ľudí, lebo učiteľky so strediska asi poznať nebude. Presne preto, keď som sa dávno s kamoškou bavil na tému panické ataky narovinu som sa jej spýtal, či požila nejakú návykovú látku. Fajčiť nefajčí, to viem isto. Narozdiel od zlej lekárky ma zaujímalo, či ju panický atak prepadol skôr alebo po prípadnom požití návykovej látky ak sa tak stalo. Inakšie panický atak by mohla vyvolať aj spánková paralýza. To je ten sen, keď sa s vami dejú hrozné veci a nemôžete sa hýbať. To, či človek môže na spánkovú paralýzu zomrieť som ešte nepočul. SPomínam si, že na stredoškolskom intráku som bol sám a prepadol ma silný panický atak bez vplyvu návykovej látky. Jedine ak nikotín. Neuveríte, čo som urobil, dal som si valeriánu, tak ma odpálila, že som oblečený zaspal a bolo po panickom ataku. Dodnes skúmam, čo ho vyvolalo. Učiteľky na stredisku nám len ublížili a nie pomohli, lebo môj mozog nedokáže spracovať ich podnety a nikdy nedokázal. Je smutné, že práve osoby, ktoré majú chrániť nevidiacich nám ničia životy. Nútia nás urobiť šialenstvo, ale nikto ma na stredisku nenaučil, ako sa to robí a tak drogujem. Chodím po lekároch, ktorí mi skôr ubližujú ako pomáhajú. Taktúto vraždu nespáchali ani Ivana s Dášou. Na jednej strane nás napichajú, aby sme písali po internete a potom nás chcú zabiť, aby sme už nesmeli písať. To oni nemajú právo na také experimenty. Koľko ľudí kvôli facebooku a infoblogu zomrelo? Najprv do nás zasiahnú, aby sme robili šialenstvá a potom nás zabijú za asistencie polície. Ja robím iné výskumy, či by sa nevidiaci odvážil aj bez tej špeciálnej injekcie písať po internete. Teda, či by sa dokázal spustiť prirodzeným spôsobom. Učiteľky na stredisku nás zničia a potom plačú, že nevidiaci na ne kydajú. Vy nemáte čo do nás púšťať a nikto nebude na vás kydať. Nevidiaci sa časom prestanú báť a ak sa to neocitne na internete, budú to verejne rozprávať, že sa stala veľká vražda a trauma. Ani polícia či súdy mi nezabránia pokračovať v mojich výskumoch. Ja mám podaávať žaloby a načo? Však ma tam chceli na súde zabiť, vy ste to nevideli, strašne ma rozbolel hrudník a ja dostanem infarkt. Moju žalobu, nech je akokoľvek dôvodná aj tak neberú do úvahy, takže je zbytočné písať kdekoľvek. Internet po mne nevrieska, tak budem svoje publikácie uverejňovať tam. Pozrite, môjho otca dokopali do hlavy a učiteľky so strediska aj lekári chcú so mnou urobiť to isté a to všetko kvôli počítačovej aktivite. Nemali ste ju do mňa a ostatných pichať a nič by sa nestalo. napíšem to na rovinu, na stredisku iba zosmiešňovali naše odborné publikácie, takže jedinou cestou je internet, kde je predsa širšie publikum a viac znalcov a odborníkov. Nikto by na nikoho neútočil, keby sa necítil ohrozený. Aká škoda, že som na tom súde nezomrel, konečne by zasiahla naozajstná kriminálka. Učiteľky na stredisku by si mali uvedomiť, že pravdu nemožno hodnotiť ako útok. Som zvedavý, čo budú niektorí robiť, keď o prácu na stredisku prídu. Ostanú na jednom príjme a potom uvidíme, čo sa bude písať na infoblogu či inde. My narozdiel od učiteľiek so strediska sme vo výhode, roky sme žili z jedného príjmu, takže to nami nemôže otriasť. Ale oni celé roky žili z dvoch príjmov, tak sa im ľahko vyskakuje. Už sa teším, ako budú vyplakávať. Vážené učiteľky so strediska, mali by ste napísať na facebooku status podporte ma a vaše číslo účtu hehe. Možno ste podplatili políciu a súdy, ale ja sa zničiť nenechám. Robíte s nami aktivity, ktoré ani jeden nevidiaci mozog objektívne nedokáže spracovať. Vyvolali ste u mňa pískanie, aby som zošalel, mojou odpoveďou je napchávanie sa liekmi na spanie a ak sa naseriem aj sto si ich dám. Netuším, ako ste zabili ostatných, mne ste pokazili fackovaciu aktivitu, kvôli vám ma odkopla celá republika. Kým ma nedali do Levoče, vidiacu verejnosť moje názory, ako tak aspoň zaujímali. Neklamte nevidiacich, že mali neobmedzenú moc a všetko. napíšem teraz príklad: Ako mám písať po súdoch a úradoch, keď som tak strašne chudobný, že mi vyschol toner v tlačiarni a nemám na nový? Ako mám ten podnet poslať, keď poštu na mazorníku zavreli a do mesta sa neviem dostať? Pero to sa dá kúpiť na podpísanie podnetu. Dalo by sa využívať sociálne taxíky, ale aj na tie treba milióny. Kašle na vaše súdy, radšej budem platiť drahých lekárov, aby pískanie vyliečili. Vidno, že túto aktivitu spustili lekári a učiteľia babráci, ktorí o nevidiacich nemajú ani poňatia a už vôbec o ich psychológií. Keď sme boli na stredisku, tam nás mali učiť písať žaloby a súdne podania, oni nás tam nechali len ležať a potom jasné, že sa všetko pokazí. Navyše študenti na stredisku mali využívanie tlačiarne zakázané, museli by sme sa poskladať na toner, obálky a kancelársky papier. Aj keď nevidiaci majú tendenciu všetko odmietať, nikdy nevieme, kedy by dané znalosti v budúcnosti použil. U nás v Brezne sme mali mladého policajta, verne slúžil zákonu až sa jedného pekného dňa zastrelil. mal neobmedzenú moc a bol pán sveta, mal zbraň, ktorá m§že zabíjať. Jediným šťastím bolo, že ju otočil len proti sebe. Ja by som to urobil inak. V danej situácií by som usmrtil každého, kto mi ublížil až potom seba, nech to má zmysel. Presne to je rovnaké ako s glukomerom, žalobami so všetkým. Kto má moc a znalosti nikdy nevieme, kedy to použije, zneužije. Tretím problémom je preprava na tie úrady a súdy, keď to už chcete spúšťať. Práve polícia pokazila moju fackovaciu aktivitu. Vďaka tomu sa ma dievčatá boja, preto ma nechcú fackovať. V roku 2021 sa o mne hovorilo, že som sedel za vraždu, čo je úplná hlúposť. No lebo prišlo to ozbrojené komando a to počas dňa. Chcel som zjesť fľaštičku liekov, ale nestihol som, mal som sa radšej nechať zastreliť, lebo bol ten vojnový stav či núdzový a vtedy polícia môže strieľať kohokoľvek, taký je zákon. Nevidiaci sa musia prepravovať sociálnymi taxíkmi, ľudia si tak budú myslieť, že ideme na kávu, pričom nebudú vidieť pozadie a tým nebude naša povesť poškodená. HLúpe učiteľky neberte to ako útok, poukazujem odborne na nedostatky, prečo sa všetko kazí a kde sú chyby. Teoreticky by sa žaloba dala napísať na pichtovom stroji alebo cez braill tlačiareň, ibaže súdy ju nepríjmu, otvoria obálku a tam rozsypaný mak. AJ keď perom podpísaný. Takáto žaloba nie je platná, nech je v nej napísané čokoľvek. Výhodou je, že slepecká pošta zatiaľ zadarmo. A mám pre vás novinku. V zákone o súdnych poplatkoch sa vyskytuje položka spísanie žaloby údajne 12 eur. Ak som tomu správne rozumel. Namiesto písania po súdoch, ktoré nemá zmysel a nikdy nemalo, radšej po internete. Bude sranda, keď sa nevidiaci vyberie so svojou žalobou na súd a cestou sa stratí, celé mesto ho bude hľadať. Iba že by si našiel spojku, čo tie žaloby bude zanášať, čo my nevidiaci nemáme.