O osobných asistentoch

Tejto kapitole som sa čiastočne zmienil, ale teraz to preberiem podrobne. Náš štát dávnejšie síce vymyslel inštitút osobnej asisstencie, ale iba v teoretickej rovine zákona. Vidiaci ľudia práveže sa tohto inštitútu veľmi boja, hoci nie je najhoršie platený. Skôr by mal štát preplácať aj nejaké školenie takému asistentovi. Podľa zákona môže byť osobným asistentom každý, kto dovŕšil 18. rok života. Iné podmienky zákon nevyžaduje. PO novom istú časť hodín môžu mať aj rodinní príslušníci. Nie skôr zákonnú, idem tu rozoberať skôr takú osobnú a emočnú oblasť. O mne osobní asistenti vravia, že som majhorší nevidiaci pod slnkom. A to nie svojimi požiadavkami, lebo od osobných aistentiek som nikdy nevyžadoval rôzne prasačiny, že by som sa s nimi rád vyspal a že sú príťažlivé, to som im slovne povedal, ale netlačil na pílu. Mňa osobné asistentky neznášajú pre niečo iné. Najlepšia bola prvá otázka, že ako sa má ku mne správať a o čom sa máme rozprávať. Najhorší som sa stal po vyslovení tejto vety: Správaj sa ku mne tak, ako k sebe samej, neželám si žiadnu ľútosť ani úľavy, chcem, aby si bola skrátka autentická ako v triede medzi ostatnými. A predstavte si, fungovalo nám to 2 roky, hoci mali sme jeden slovný nezhod. Ona našla akúsi príručku na internete, vraj o osobnej asistencií. Danú príručku som čítal, no sú tam riadne bludy napríklad: Zapísujte si všetko aj počet minút. Okamžite som tieto bludy stopol mojej asistentke. Prvý deň sme zrátali, vyšlo to do dvoch hodín a nejaké drobné ešte ostali a dohodli sme sa, že ak budem niečo potrebovať, tak ma tam vezme. U nás neboli veľké spory ako medzi ostatnými, my sme sa totiž vopred dohodli aj čo sa alkoholu týka. Vraví mi asistentka: S/kromne si daj pre mňa za mňa aj liter vodky, ale keď si s nami, bola by som vďačná, keby to boli maximálne 3 alkoholické nápoje. Ibaže ono to fungovalo a my sme nemali nezhody ani v tomto smere. Lenže táto aistentka bola moja spolužiačka a poznala ma dlhšie aj fakt, že vypijem. Predošlú asistentku takmer odviezla záchranka, keď ma videla nalievať sa pivom. Tí vidiaci ľudia majú o nás zvláštne predstavy. Potom sa s tým nejako stotožnila, ale ten prvý moment bol dosť úsmevný, keď vošla do krčmy a na stole pivo. Mojou poľahčujúcou okolnosťou je, že som pán pivár, mal som si objednať dvojitú vodku, nech ju načisto vystrie. Tí ľudia sa musia skrátka tolerovať a nezneužívať svoje právomoci, teda vlastnosti. Ja som vždy bral osobnú asistentku ako osobu, ktorá urobí tie úkony, ktoré mi nejdú tak dobre, hlavne čo sa týka upratovania a čistenia. Ibaže tú hrubú prácu urobím sám, ona robí len tenkú. A presne tu sa deje chyba. Niektorí nevidiaci nadobudli dojem, že asistentka je vlastne slúžka. Doma nechávali kopu neumytého riadu, všetko špinavé a rozsypané. Však si tu ty. A tu nastávajú spory. Pár dní to tá asistentka ešte prekusne, ale ak sa to robí dlhodobo, treskne po stole otočí sa a odíde. Nikdy som osobnú asistentku a ani nemienim zneužívať na netradičné či iné sexuálne požiadavky. Slovne som sa o tom síce zmienil, ale nijaký nátlak. Podľa mojej mienky osobní asistenti potrebujú školenie aj preto, lebo nie všetci nevidiaci sú zdraví, poznal som aj epileptikov, ktorých treskne hocikde. Ja osobného asistenta pokladám za osobu, ktorá mi má pomôcť zariadiť a vybaviť to, čo sám neviem vybaviť. napríklad: V roku 2015 som mal zvláštne problémy z počítačom Lenovo. Prehrieval sa, vypinal a v novinovej reportáži som sa dozvedel o čistení prachu. Vedel som to aj predtým, ale u stolových počítačov, myslel som si, že notebooky sa čistia samy. Podarilo sa mi zistiť, že v Brezne blízko mňa to robí akýsi štubňa súkromník, teda ak ešte žije. Sú v meste aj opravári počítačov, ale tí pýtajú veľké milióny. Tak som vydal príkaz nájsť štubňu, lebo on zrejme nie je na internete, robí to asi tajne. A mal som ešte jednu požiadavku, aby všetky nečistoty dal do malého igelitového vrecúška, čo odtiaľ vydoluje. Za prvé ani nepýtal veľa, za druhé z toho, čo vydoloval by sa dalo našúľať pólka cigarety nie ručne, ale cez strojček. A presne nato som použil osobného asistenta, aby štubňu vypátral. U ostatných celá osobná asistencia zlyháva na tom, že si nedohodnú podmienky a že z nej skôr spravia slúžku. V mojom ponímaní má byť osobná asistentka len na také úkony, ktoré mi nejdú dobre, ktoré síce viem urobiť, ale ich práca nie je kvalitná napríklad aj umývanie okien. A preto sa veľa vzťahov medzi nevidiacim a asistentom navždy rozpadne. Jedna so strán začne totiž zneužívať svoje postavenie. Mňa na celej osobnej asistencií hnevá tá veľká trauma, ktorá vzniká po rozpade toho pomeru. Všetky predošlé asistentky, ktoré nie mojou inou skončili daný pomer a štát ich neplatil ma úplne odkopli. Ani písať si so mnou nechcú, dokonca ma úplne zablokovali na facebooku. To ma hnevá viac. Aj spolužiačky ma takto odkopli. AKonáhle sa skončila škola, už sa nechcú so mnou stretávať, nechcú ma fackovať, hoci teraz na slobode sa to lepšie dá, nemusia sa báť školského poriadku. Presne preto neznášam vidiacich ľudí, lebo sme dobrý len nato, aby cez nás okradli štát a potom nás navždy odkopli. Aj učiteľka Kubeková urobila presne to isté, bola mojou asistentkou, nie len že ma nič nenaučila, dokonca mi nedala ani na seba kontakt. Nabalila sa na štáte a keď pomer skončil, tak ma navždy odkopla. Tak ja chápem, že bola učiteľka, či čo, ale Júl August sa mi mohla skúsiť venovať. Prečo som to neohlásil úradom? Lebo to nie je moja vec. Z mojej peňaženky tie peniaze nešli, mali si to štát kontrolovať. Skrátka, všetci nás iba vyžmýkajú ako cigrón a potom hodia do koša. Len nech niektorá s tých osôb znovu príde za mnou, či mi nemôže robiť asistenta, také kruté slová ešte nikdy nepočula, čo jej poviem. Ja netvrdím, že si somnou má písať každú minútu, ale sem tam by sme si mohli, aj stretnúť by sme sa mohli. Lebo vidiace ženy majú veľkú moc, aj keď nás nechcú alebo nemôžu fackovať či iné aktivity, môžu nám robiť reklamu a všade o nás rozprávať. Napísaný článok je jedna vec a to, čo hovoria vidiaci ľudia druhá. Navyše sú aj také otázky, či môže osobná asistentka pichať injekcie. sú osoby, ktoré majú cukrovku alebo iné choroby, čo si myslím, že by si mala spraviť opatrovateľský kurz, ktorý by mal preplatiť ten dotyčný, ak ho štát neprepláca. Určite je lepšie ak sú aj doklady od lekára, že sa tie injekcie pichajú v pohodlí domova ako trepať sa za každú hlúposť do nemocnice. Hoci niektorí nevidiaci, si inzulín pichajú samostatne. Osobná asistencia nie je zlý nápad, len je to nedomyslené, čo sa niektorých otázok týka.