Samovražedný fenomén

U nevidiacich je taký srandovný fenomén. Vysoké samovražedné riziko. To nepramení z psychologického hľadiska z depresií ako klamú lekári a celé Slovensko. Dané samovražedné tendencie u istých jedincov pramenia z toho, lebo oni si vymyslia mýtus, že im je ľúto, že nerozbehli svoje aktivity na základnej či strednej škole, teraz sú uväznení doma. Keby spolužiačky neboli hlúpe a sociálne pracovníčky naučili cestovať, tak nič nie je stratené. Nevidiaci zabúdajú na jednu podstatnú vec a tou je, že nepoužili sa síce vtedy, kedy sa mohli použiť, ale môžu sa použiť vtedy, kde sa nachádzajú. V každom meste žijú dievčatá, len ich treba osloviť. V niektorom prípade je to možné, v ostatnom prípade sa na facebooku a iných portáloch ocitnú zvláštne príspevky. Aj keď to nedokazuje samovražedný úmysel, dokazuje to snahu o kontakt. A čo urobili moje hlúpe spolužiačky, namiesto inštrukcií a pomoci ma celá republika odkopla. Však budete mať cukrovku, potom sa pomstím ja. Slovensko sa dopočuje o ďalšom krutom zabití a čo ma teší, nepôjdem do väzenia hehe. Nie my nevidiaci budeme vylievať krv, nech trpia vidiaci ľudia, ktorí všetko spôsobili. Z právneho hľadiska nemusím lekársky cukor podať, lebo sám nie som cukrovkár a teda nie som povinný ho so sebou nosiť. To, či ho budem mať je čisto moja náhodná vec. Alebo stačí dať cukrovkárke energeťák, nech ju rozhasí. No a posledná nevinná verzia je, neprivolať pomoc, keď ju treba privolať. Načo sa máme trápiť nad strateným životom, ktorý sa ešte nestratil? Dané študentstské časy sa síce stratili, ale maturantky boli, sú aj budú, stačí len vycestovať. To, čo učiteľky so strediska a lekárky zničili, ja opravujem. Vytváram celoslovenskú tajnú databázu dievčat, momentálne na vlastnú päsť rokujem s dvomi osobami.