Smrť nevidiaceho

Smrť nevidiaceho Učiteľky so strediska nám zničili život. Namiesto pomoci nám veľmi ublížili. Keď som bol na stredisku, všetci sa všetkého báli a boli uzavretí. Nikto so mnou nechodil na kávu, málokedy na pivo, skrátka nuda. Na stredisko som nemal ani chodiť, lebo práve preto ma zavreli do ústavu. Na stredisko som prišiel, aby sa pomohlo mojim aktivitám. Páči sa mi, keď ma dievčatá fackujú. To, že ma učiteľky nechceli fackovať, je pochopiteľné, ale keďže tam žili a žijú viac ako 40 rokov, možno aj dlhšie, mohli mi nejaké dievčatá zohnať, spraviť reklamu. Namiesto pomoci ma dali do Kremnického ústavu, kde do mňa pichali leptadlá, odborne neuroleptiká a púšťali elektriku. Práve učiteľky so strediska môžu zato, že na všetko nadávam, že som krutý a podobne. Obrátil som sa aj na súd so zločinom, ale súd nepochopil, že sa mi vážne ublížili. Ktohovie, koľko životov takto zničili namiesto pomoci. Preto som vytvoril platformu mojezelanie@gmail.com Tam môžu ľudia písať svoje želania a ja ich budem vybavovať. Ja budem zhromažďovať ľudí, ktorí nám budú pomáhať. A naše želania sa reálne splnia. Psychiatria mi v ničom nepomohla, vyhodili ma a nechali 10 rokov na majetku samého bez akejkoľvek pomoci. Nesplnilo sa ani jedno moje želanie a v ničom sa mi nepomohlo, len ublížilo.